V diele opisujem paradox tvorby, ktorá ma napĺňa aj bolí. Milujem umenie, no zároveň ma emocionálne aj fyzicky vyčerpáva. Preto zobrazujem tragiku aj úsmev ako svoj osobný jin-jang. Zachytávam eufóriu, no aj tlak, workoholizmus a následky stresu. Viem, že si tieto stavy spôsobujem sama, no práve ich temnota ma posúva k úprimnejším dielam. Tento vnútorný rozpor sa vo mne opakuje pri každom tvorivom procese a pripomína mi, že sila umenia často vyrastá práve z napätia medzi bolesťou a radosťou.