Dielo zobrazuje Ikara v dramatickom, paradoxnom okamihu jeho pádu. Ikarus sa vystiera smerom k žiarivému slnku, symbolu túžby a ambície. No namiesto nádeje sa slnko mení na prenikavý, ostrý bod, ktorý ho prebodol. Hoci jeho gesto smerom nahor naznačuje snahu vystúpiť vyššie, jeho telo sa už nakláňa do pádu, krídla, čiastočne poškodené. To, čo ho malo pozdvihnúť, sa stalo príčinou jeho zničenia a pádu.