Toto dielo pôsobí ako metafora paradoxu. V centre stojí starší človek v ružových, detsky pôsobiacich šatách a s radostným výrazom. Drží obrátený dáždnik, z ktorého prší, no napriek tomu sa usmieva. Okolo neho stoja ľudia ponorení do technológií, no ich tiene sa objímajú- odkaz na dobu sociálnych sietí, keď sú ľudia najosamelejší. V pozadí je obrátený strom a človek na bicykli, ktorý fajčí, čo vytvára paradox zdravej životosprávy.