Kameň a čip tvoria novodobú modlu–oltár nášho kultu, v ktorom sa spája túžba po nesmrteľnosti s prázdnotou bez dotyku. Tu sa zjavuje paradox zmyslu a prázdnoty. Čím viac sa človek usiluje o dokonalosť, tým viac stráca kontakt s tým, čo je prirodzené. Vytvára objekty, ktoré ho presahujú a zároveň sa nimi necháva nahradiť. Čím presnejšie sú jeho nástroje, tým nejasnejšie sú jeho dôvody. Je to pripomienka, že hmatateľný svet stále tvorí jadro ľudskej skúsenosti. Bez neho sa čip stáva len mŕtvou relikviou.