Obraz je ako postava na ňom - dozrieva. A preto je ponechaný len vo farbe podmaľby. Ešte nevie, aké konečné dielo sa z neho vykreslí, akej farebnosti bude. Ako mladý človek je podmaľba do istej fázy daná, vyvinutá - stále však náchylná na zmenu, ktorá môže nastať. Paradox zdôrazňuje protiklady. V mladosti sa človek stretáva s protikladom úplnej slobody, radosti (symbol kvetov) a zároveň obáv z budúcnosti. Vie, že musí urobiť dôležité rozhodnutie a každý deň sa pri pohľade na seba spytuje: „Kam smerujem?“